Simon Sinek pekne hovorí o tom, ako dôležité je začínať otázkou “Prečo?” a tiež aké nutné je si ju pravidelne klásť (vďaka Melvilovi za českú verziu jeho knihy “Začněte s proč?”!). To ale vedeli už napríklad i Ghádnhí, M.L.King alebo Ježiš a vie to samozrejme i naša Valentína a s ňou väčšina troj, štvorročných detí. Ricardo Semler postavil svetovú známosť svojho Semca práve predovšetkým na tejto otázke. Ja stále zreteľnejšie vidím rozdiel medzi svetom ľudí a firiem, ktorí pracujú preto, aby v prvom rade slúžili druhým a väčšinu času venujú tomu, čo majú naozaj radi a medzi ľuďmi a firmami, ktorí pracujú v prvom rade pre peniaze. Sú to dva úplne, ale úplne rozdielne svety a ja niekedy (ako od prírody netrpezlivý človek) nemám pocit, že by sme sa k poctivosti, ľudskosti a slobode posúvali dosť rýchlo. V nedeľu som bol v Bratislave, na prípravnom stretnutí tohtoročnej Slobody NaŽivo (20.11.), kde mi opätovne došlo, ako dôležité je sa čas od času na živo stretnúť, prepojiť, podporiť a posunúť sa tak v našom spoločnom snažení zase o kus ďalej. V Prahe si to isté sľubujem predovšetkým od Svobodné firmy (18.10.).
Tu je desať dôvodov, prečo si myslím, že by sme mali od dnešného spôsobu organizácie založenej na riadení, hierarchii a byrokracii prejsť k systémom, ktoré spoliehajú skôr na slobodu, zodpovednosť a seba-riadenie.
1. (Ne)radosť z práce – Iba desať percent manažérov má rado svoju prácu (zde). Robiť prácu „rád“ pritom znamená robiť ju „dobre“. Fakt, že až 90 % ľudí nerobí svoju prácu s radosťou, má tiež nedozerné negatívne dôsledky pre hospodárenie firiem i šťastie a zdravie zamestnancov.
2. (Ne)využitý potenciál – Odhaduje sa, že ľudia v dnešných firmách riadených smernicami využívajú v priemere len 5–15 % svojho potenciálu. Predstavte si, že zo sto strojov ich používate len päť. Kto by toleroval takéto plytvanie?
3. Náklady – Byrokracia (stohy smerníc a často veľmi komplikované systémy kontroly) spojená s fungovaním modernej firmy znamená nevyčísliteľné náklady, z ktorých väčšinu nedokáže súčasné účtovníctvo vôbec zachytiť.
4. Zdravie – Podľa mnohých zdrojov je pracovný stres dôvodom číslo jedna väčšiny dnešných chorôb. Hlavnou príčinou stresu v práci je pritom práve nedostatok pracovnej slobody, teda možnosti ovplyvniť čo, ako, kde alebo s kým bude človek robiť (viac trebárs tu).
5. Sloboda v spoločnosti vs. sloboda v práci – V našej časti sveta sa dnes rozhodujeme o svojich životoch relatívne veľmi slobodne. Od pondelka do piatku, teda v práci, sa však väčšina z nás vracia o niekoľko desiatok rokov v histórii. Stále väčší počet ľudí si tento paradox začína všímať.
6. Potreba inovácií – Všetko nasvedčuje tomu, že v 21. storočí uspeje len firma dostatočne inovatívna a flexibilná. K tomu však bude nutné splniť jednu nevyhnutnú podmienku, a síce že jej zamestnanci budú „tvoriť“, nielen prácu iba „robiť“ alebo „vykonávať“. Dlhodobo bude ale tvoriť iba človek slobodný. (viac tu Na čem dnes záleží).
7. „Facebooková generácia“ – Na trh práce prichádza tzv. facebooková generácia („Millenials“), teda ľudia, ktorí sú zo sveta sociálnych sietí zvyknutí na hodnoty ako sloboda, zodpovednosť, transparentnosť či spolupráca. Pokiaľ chce firma získať tých najlepších z nich, je potrebné začať fungovať na podobných princípoch.
8. Práca vs. zamestnanie – Všade okolo nás je množstvo práce (zdevastovaná príroda, rozbité cesty, zničené autobusové zastávky, opustení seniori, preplnené detské škôlky…), a pritom máme státisíce nezamestnaných – ukážka toho, v čom súčasný systém tiež zlyháva.
9. „Chudobní pracujúcí“ – Už bezmála 20 % českých zamestnancov pracuje za minimálnu mzdu. V celej novodobej histórii nášho štátu nebola takáto situácia. Podľa všetkého ich počet ďalej bude rásť, s logickými dôsledkami pre štátny rozpočet, sociálny zmier a celkové fungovanie spoločnosti.
10. „Preteky na dno“ – Rastúci počet ekonómov i ďalších odborníkov začína stále hlasnejšie poukazovať na neudržateľnosť dnešného systému. Upozorňujú na bezprecedentnú mieru korupcie, rekordné zadlžovanie, vzrastajúcu sociálnu nerovnosť, chudobu a hroziace ekologické katastrofy.
Stále viac ľudí pochybuje o životaschopnosti systému, ktorý stavia peniaze nad úžitok a veci nad ľudí. Potrebu zmeny urýchľuje i súčasná tzv. ekonomická kríza. Mnohí z nás si uvedomujú, že problémy hospodárstva sú ale predovšetkým dôsledkom krízy hodnôt a prístupu k životu bez ohľadu na dôsledky. Preto sa objavuje mnoho iniciatív s cieľom zmeniť náš prístup k podnikaniu. Či už to je „sociálne podnikanie“ Muhammada Yunuse, „Management 21. století“ Garyho Hamela, „Štěstí v práci“ Tonyho Hsieha, „Vědomý byznys“ Freda Kofmana, „vědomý kapitalismus“ Johna Mackeye, etické banky či celosvetové družstevnícke hnutie. V našej časti sveta sa začíname stále častejšie obracať k tradíciam podnikania Tomáša Baťu a taktiež k prvorepublikovým družstvám, ktoré vo svojej dobe obdivoval celý svet.
Všetky tieto príklady majú jedno spoločné, a síce že v centre diania je človek a jeho sloboda. Peniaze sú pre firmu prostriedkom, nie cieľom. Firma existuje kvôli tomu, aby na prvom mieste slúžila ľuďom (ako o tom bežne hovoril napríklad Tomáš Baťa), nie preto, aby maximalizovala zisk vlastníkom. Väčšina zamestnancov sa tak venuje tomu, v čom vidí vyšší zmysel, robí to, v čom je najlepší, čo majú naozaj radi radi a čo ako celok funguje i ekonomicky. Kľúčovým aspektom tohto prístupu k podnikaniu je presvedčenie, že zamestnanci nie sú malé nesvojprávne deti, o ktoré sa musia starať firemní rodičia, ale dospelí ľudia schopní spolu-rozhodovať ako o svojej práci, tak i o fungovaní firmy ako celku. Ľudia, ktorí vedia i v práci zodpovedne zaobchádzať so zverenou slobodou.
Toľko k tomu prečo sa zamyslieť nad tým z akého dôvodu pracujeme a podnikáme s cieľom venovať omnoho väčší priestor tomu, čo nás naozaj baví a čo je pre druhých zároveň prospešné.
P.S.: Nadchol ma sobotný TEDx v Nitre. Klobúk dole pred tým, čo sa usporiadateľom podarilo vytvoriť. Mimo iné som tam po prvýkrát v živote ochutnal sarančata, nadchlo ma „gazdovstvo“, uronil som slzu pri vystúpení Ivana Ježíka,… a s Petrom sme zažili 23.diel Snídaně.
Autor: Tomáš Hajzler
preložené z originálu na https://blog.peoplecomm.cz/clanek/proc-proc-proc-proc-vlastne
